Vydané 17.10.2024. Dĺžka čítania: 6 minút
V tomto článku sme porovnali kalkuláciu návratnosti pre fyzické úložisko (v tomto prípade SolarEdge Home Battery 48 V 9,2 kWh) a porovnali ho s výhodnosťou virtuálnej batérie. Síce je dnes virtuálna batéria určite výhodnejšia, no do budúcna vychádzame z predpokladu, že prebytky elektriny budú počas poludnia stále menej oceňované, pretože preťažujú distribučnú sieť. Taktiež budú zakázané alebo penalizované pre výrobcov z fotovoltky.
Teoreticky je návratnosť produktov virtuálnej batérie okamžitá a to hneď v prvý rok. Pokiaľ máte aspoň 500-800 kWh prebytky, má tento produkt aktuálne zmysel. Pri porovnaní viacerých poskytovateľov vychádza už po odpočítaní všetkých nákladov, že 3 000 kWh elektriny uloženej vo virtuálnej batérii, znamená ročnú úsporu 230 až 260 €. Fixný poplatok za službu sa pohybuje v tomto prípade na úrovni 17 až 36 € ročne.
To predstavuje taktiež bežný priemer objemu elektriny uloženej vo virtuálnej batérii. No, pokiaľ by sme uložili viac elektriny, úspora je vyššia, nakoľko väčšina poskytovateľov si účtuje fixné poplatky.
Pre výpočet použijeme batériu SolarEdge Home 48 V s čistou kapacitou 9,2 kWh a cenou 4 500 € s DPH. Je to zároveň dostatočná kapacita, aby dokázala uložiť daný objem elektriny ročne. Pri uložení 3 000 kWh elektriny treba rátať s fyzickými stratami (10%), takže čistá elektrina predstavuje 2 700 kWh. Pri priemernej cene elektriny 0,1633 € / kWh to predstavuje úsporu 440 € ročne.
Jednoduchá návratnosť inštalácie tejto batérie je pri dnešných regulovaných cenách elektriny 10 rokov. Ak by však ceny neboli regulované, ale reálne tržné (napr. tak ako v ČR cena 0,25 €/kWh), návratnosť klesne na 6,6 roka.
Na prvý pohľad je to jasné – virtuálna batéria. No na druhý pohľad to už nie je také jednoznačné. Už teraz totiž vidíme, že na trhu s elektrinou sú čoraz častejšie obdobia, kedy nikto elektrinu z fotovoltiky nechce, lebo jej je prebytok. Potom vznikajú situácie s negatívnou cenou, kedy producenti musia za dodávku platiť dodávateľom (istá forma pokuty za preťaženie siete).
Ak by do budúcna museli tieto náklady poskytovatelia virtuálnej batérie preniesť aj na zákazníkov, výrazne sa tým zvýšia fixné poplatky. Druhým, trocha väčším rizikom, môže byť obmedzenie alebo zákaz prebytkov do sústavy nariadené distribučnou spoločnosťou. Vtedy by virtuálna batéria nebola použiteľná vôbec, musela by sa použiť len fyzická batéria. Tá umožňuje prebytky akumulovať a neposielať ich do siete, ale priamo do domu.
Platí teda, že aktuálne podmienky prajú virtuálnej batérií, no možné riziká a budúci trend obmedzovania prebytočnej elektriny najmä v lete, zase praje fyzickým batériám. Tým taktiež klesajú investičné náklady a zlepšuje sa technológia, preto sú pravdepodobne lepšou voľbou v dlhodobom horizonte prevádzky fotovoltickej elektrárne.
